Dosah a kvalita školských jedál a štruktúrovaných programov školských jedál môžu skutočne pomôcť chrániť deti z nízkopríjmových rodín pred potravinovou neistotou, podporiť ich rozvoj, znížiť zdravotné riziká súvisiace so stravovaním a hmotnosťou v neskoršom živote a podporiť environmentálne šetrné stravovacie návyky. Toto sú niektoré z kľúčových záverov správy „Súčasný stav, prínosy a príkladné modely programov školských jedál v Európskej únii“, ktorú vydalo Výskumné konzorcium pre zdravie a výživu v školách v spolupráci s Európskou komisiou.
Správa, ktorej cieľom je prispieť k implementácii Európskej záruky pre deti, sa snaží zhrnúť hlavné prínosy školských jedál a zdôrazniť osvedčené postupy so zameraním na školský rok 2022/2023, keď krajiny EÚ investovali do programov školských jedál celkovo 12 miliárd eur, čím oslovili približne 25 miliónov detí. Vďaka týmto investíciám napríklad vo Švédsku teraz žiaci konzumujú školské jedlá, ktoré sú zdravšie a viac v súlade so súčasnými odporúčaniami týkajúcimi sa výživy. V Dánsku deti znížili príjem nasýtených tukov a cukru a zvýšili príjem zdravého ovocia, zeleniny, orechov a semien hneď ako im vopred zabalené obedy nahradili školské jedlá.
Zdravotné prínosy vyplývajúce z týchto zlepšení sú reprezentatívne pre hlavný potenciál programov školského stravovania. Ako sa uvádza v správe:
Dobre navrhnuté programy školského stravovania majú potenciál priniesť významné viacsektorové výnosy, ktoré pozitívne ovplyvňujú rôzne aspekty spoločnosti a presahujú rámec samotného poskytovania jedla študentom. Školské stravovanie je najrozšírenejšou záchrannou sieťou na svete so zdokumentovanými vplyvmi v oblasti sociálnej ochrany, vzdelávania, zdravia a výživy, poľnohospodárstva, hospodárskeho rastu a environmentálnej udržateľnosti.
V EÚ domácnosti minú v priemere okolo 14 % svojich výdavkov na potraviny, čo znamená, že aj malé zmeny politík (ako napríklad úsporné opatrenia) a hospodárske/sociálne krízy môžu mať obrovský vplyv na potravinovú bezpečnosť zraniteľných rodín. V dôsledku toho vlády v EÚ čoraz viac považujú programy školského stravovania za kľúčové intervencie v oblasti zdravia a sociálnej starostlivosti, ktoré znižujú sociálne nerovnosti. Skvelým príkladom je Chorvátsko, kde bol počas pandémie COVID-19 implementovaný program „Právo každého dieťaťa na školské stravovanie“, aby sa zabezpečilo, že deti nebudú vynechávať jedlá kvôli finančným obmedzeniam. Táto iniciatíva viedla k zníženiu detskej chudoby a celkovo zdravšiemu a inkluzívnejšiemu prostrediu pre chorvátsku mládež.
Správa nakoniec zdôrazňuje aj vplyv programov školského stravovania na životné prostredie a poznamenáva, že pomáhajú znižovať plytvanie potravinami a emisie skleníkových plynov. Správa v tejto súvislosti uvádza SchoolFood4Change ako obzvlášť účinný projekt:
Jeho viacúrovňová stratégia, ktorá zahŕňa vývoj kritérií udržateľného obstarávania potravín, začlenenie planetárne zdravých diét do školských jedál, školenie kuchárov ako aktérov zmeny a implementáciu celoškolského prístupu k stravovaniu, môže slúžiť ako opakovateľný osvedčený postup pre EÚ a mimo nej.
Prečítajte si a stiahnite si celú správu tu!